Prvé dojmy z Ruska v Sankt Peterburgu

Autor: Zdena Zvadova | 4.12.2011 o 15:53 | Karma článku: 8,10 | Prečítané:  2101x

Do Petrohradu sme došli o siedmej ráno, po piatich dňoch keď som spala dokopy asi 15 hodín. Nie je mi dobre. Do nášho hostela ideme busom číslo 74, ktorý prišiel až keď sa všetky ostatné čísla vystriedali trikrát. Podľa toho aj vyzerala tlačenica v ňom, ale napchali sme sa dnu aj s našimi batohmi.

 

V buse bola sprievodkyňa, ktorej sme mali zaplatiť. Nemala som pripravené peniaze a dostať sa k peňaženke keď stojím na jednej nohe a nemám ako a kam ohnúť lakeť bolo dosť obtiažne. Bola však trpezlivá a tak som jej o pár minút mohla poslať peniaze po pár spolucestujúcich a ona mne naspäť výdavok a lístky.

 

Zastávka.

 

Ľudia sa na mňa tlačia, vystupujú a nastupujú rýchlosťou ako z grotesky. Alebo sa to len zdá môjmu spomalenému mozgu? Každopádne tempo je ohromné. Zíram a nestíham. Ale aby som zostala v buse, musím sa prispôsobiť.

 

Konečne v hosteli. Check-in je samozrejme až o dvanástej, ale aspoň nám dovolili osprchovať sa. Ideme hľadať raňajky.

 

Mesto spí, ja by som tiež rada. Darí sa mi zaspať zakaždým keď si niekam na chvíľu sadneme. Spím pri káve, pri rieke, v parku. Luke zaspal v Etnografickom múzeu, ale ja som sa tam akurát prebrala. Ukážky zo života možno všetkých národností, ktoré v bývalom ZSSR žili, boli úžasné. Aj keď informácie o nich boli len v ruštine, škoda.

 

Naspäť v hosteli, pripravení na check-in a šlofíka nám recepčná povie, že máme oddelené izby. Podľa pohlavia. Trošku šok, ale OK.

Na mojej izbe stretávam asi 50 ročnú pani, veľmi milú, vždy mi otvorí dvere keď sa snažím vylomiť zámok, čo by sa dalo ľahko, taký je rozheganý. Bohužiaľ v noci som sa zase nevyspala, lebo zlatá teta chrápala.

 

Poobede už mesto nie je také pokojné. Toľko áut a ľudí som už dávno nezažila. Široké rovné cesty šoférom vyhovujú, môžu sa pretekať hneď ako naskočí zelená.

 

Ideme na večeru do gruzínskej reštaurácie, nech aspoň niečo dobré sa dnes stane. Bohužiaľ aj tu som sa sklamala. Luke dostal niečo na čo som sa ja nemohla ani pozerať a on to musel jesť. Po večeri sme si išli kúpiť raňajky na druhý deň, za dva banány, dve fľaše vody, dva jogurty a džús sme zaplatili 7 euro! A predavačka nám nakázala naučiť sa po rusky. Dotklo sa ma to. Takisto aj keď mi chlapík vo vlaku do Moskvy (predbieham len trošku) oznámil, že moja ruština je hrozná. To je iný prístup ako v Británii. Tam aj keď človek ledva vykoktá vetu mu ľudia pochvália angličtinu. Slovanská nátura je iná, ja viem. Moje prvé dojmy nemohli byť horšie. Chlapíkovi vo vlaku som povedala, že kým skončím s Ruskom, budem hovoriť plynulo. Proti slovanskej drzosti, slovanská zaťatosť. Zatváril sa pochybovačne a išli sme spať.

 

Vystavené exponáty v múzeu

 

Ľudové kroje

14.jpg

 

baskirsky.jpg

baskírsky

gruzinksy.jpg

gruzínsky

 

Ľudové výrobky, umenie, šperky

1.jpg

 

10.jpg

 

11.jpg

 

12.jpg

 

13.jpg

 

8.jpg

 

7.jpg

16.jpg

 

amuletyroznychnarodov.jpg

amulety rôznych etník

 

Fotografické záznamy

strednaaziaakazachstan1.jpg

stredná Ázia

komi.jpg

Komi

 

Obrázky zo života

3A.jpg

 

evenkoviavcume.jpg

Evenkovia v čume

 

2.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?