Pod modrou oblohou

Autor: Zdena Zvadova | 3.2.2012 o 3:41 | (upravené 3.2.2012 o 4:32) Karma článku: 8,29 | Prečítané:  1083x

Zaya včera volala do nášho guesthousu a majiteľ povedal, že po nás príde na stanicu. Sme radi, raz za čas sa môžeme nechať rozmaznávať. Okrem toho bolo skoro ráno, takmer vôbec sme nespali a tak. Zobral s nami aj švédsku dvojicu, ktorá vyzerala na stanici dosť stratene.    

 

Naša izba bola čistá, jednoduchá a studená. Ešteže máme spacáky. Sprcha bola trochu sklamaním. Chcela som sa vyčľapotať až kým by moja koža vyzerala ako zošúverené jablko, však po piatich dňoch si zaslúžim. Teplá tiekla len prúdikom a rúry robili taký rámus, že som sa bála, že to celé buchne.

 

Ghan nás zavolal na raňajky a kým sme my jedli, on nám rozprával o svojom živote. Vždy túžil cestovať. Mohol však iba po tom, keď padol komunizmus, ale to už bol starý. Otvoril si teda guesthouse, aby naopak prišiel svet za ním. Naučil sa po anglicky, aby s tým svetom mohol komunikovať. Ghan mal nákazlivý smiech, huncútsvo v očiach a keď rozprával o svojej žene, celý sa presvietil. Vyzeral ako všetci zaľúbenci prvý týždeň ich lásky. Aj guesthouse nesie jej meno. Hlavou mi preblesklo, že by bolo krásne keby aj naša láska bola taká silná po desaťročiach spolužitia. Chytila som Luka za ruku a on mi ju stisol.

 

Deň sa začal. Rozhodli sme sa vybaviť najprv praktické a potom si užívať. „Samozrejme, že si môžete vyprať, alebo vám vyperie moja žena." povedal Ghan keď sme sa spýtali na práčku. Nechcelo sa mi zaťažovať jeho bohyňu mojím špinavým prádlom. Ukázal nám kaďu a odkiaľ vziať vodu a potom sme len šúchali a šúchali. Snažila som sa vysvetliť mojim rozmaznaným rukám a chrbtu, že takto a len takto sa to voľakedy robilo. Oni sa ale rozhodli, že dve plákania v studenej vode, hlavne keď som musela preniesť kaďu cez celý dvor a vodu vyliať do kanála, stačia. Vyvesili sme a išli sme si po lístky na ďalšiu etapu cesty. Pani v cestovke, tak isto ako aj Ghan, nás varovala, že si máme dávať pozor na vreckárov.V informačnom centre detto. Tak sme si až paranoidne pozor dávali. Vyplatilo sa. Švédska dvojica hneď ráno prišla o zrkadlovku.

pranie.jpg

preddomom.jpg

V UB (ako ho domáci volajú) žije takmer polovica trojmiliónového národa. Zbytok sa tam buď chystá, alebo plánuje odchod do zahraničia. Aj to tak tam vyzeralo. Medzi autami by som mohla 15 minút kľučkovať a nič by sa mi nestalo. Autá sa nehýbu, zato trúbia. A to vkuse. Najdlhší časový interval bez jediného zatrúbenia bol štyri sekundy. Výhodou je, že každý môže byť taxikárom. Stačí sa postaviť ku ceste, držať ruku ako pri stopovaní a niekto už zastaví.

dzingiskhan.jpg

Džingischán

 

namestie.jpg

Paranoja, hluk a prach nás vyčerpávali, preto sme sa rozhodli prijať Ghanovú ponuku a ísť na pár dní do jeho geru v národnom parku. Zaujímavé je, že v ich národnom parku sa normálne žije. V cene bolo nielen ubytovanie, ale aj exkurzia a hodinová jazda na koni. A to bola jazda! Išli sme cez dedinu, cez rieku a potok, cez polia, les a lúku. Stretli sme kravy a jaka a cítili sme sa tak nažive ako už dlho nie a aj keď sme boli vedení na povrázku, lebo ani jeden z nás nie je jazdec, aj tak to bola sloboda. Občas náš sprievodca popohnal kone do mierneho poklusu a poriadne sa na nás zabával. My sme sa zabávali keď kone vykonávali potrebu. Trocha záchodového humoru pre mešťanov.

 

No ale jazda bola až po exkurzii. Najprv sme sa zastavili pri ceste kúpiť si píniové oriešky. Teraz už viem, prečo sú také drahé. Niekto musel ísť do borovicového lesa, vybrať ich zo šišky a každý osobitne vylúpať. Kým som sa naučila ako na to, jedla som viac šupiek ako orieškov. Raz sme sa rozhodli, že si nimi obohatíme večeru. Za cieľ sme si dali plný pohár. Naplnili sme polku a povedali si, že nám to stačí.

 

Ďalšiou zastávkou boli orly. Posadili nám ich na ruku na poťažkanie. Mne dali asi trojmesačné mláďa. Držím ho na svojej tudla-pudla natiahnutej ručičke, hovoria mi „Mávaj, mávaj, nech otvorí krídla". Ja mávam a nič sa nedeje. Ruka sa nehýbe. Až keď ju podopriem ľavou, nejaký pohyb nastane.

orly.jpg

Pred vstupom do národného parku sme, alebo len Ghan, vzdávali vďaku za šťastnú cestu pri ovoose. Ovoos je šamanistická forma oltáru. Pútnici sa cestou domov pri ňom zastavia, tri krát ho v smere hodinových ručičiek obídu a potom pridajú na mohylu ďalší kameň. Modré khadangy, ktoré na ňom visia, symbolizujú modrú oblohu.

ovoos.jpg

V národnom parku nás čakala ďalšia atrakcia - jazda na ťavách. K Mongolsku patria ťavy dvojhrbé. Zdomácneli pred viac ako tritisíc rokmi a teraz patria k dôležitej päťke domácich zvierat spolu s koňmi, kravami a jakmi, ovcami a kozami. Ťava im dáva vlnu, mlieko, mäso, dokáže pracovať aj v zime keď je mínus dvadsať, slúži ako prepravný prostriedok, a samozrejme - ako atrakcia pre turistov.

tavaaja.jpg

Cestou do nášho nového domova sme sa ešte zastavili pri Jaskyni sto mníchov. Meno dostala po tom ako sa v nej vraj sto mníchov ukrývalo počas čistiek v 30tich rokoch 20teho storočia, keď sa Stalin zbavoval triedneho nepriateľa v podobe každého možného, vrátane budhistického duchovenstva. Jaskyňa je malá, neviem si predstaviť, že by sa tam vošlo sto ľudí, ale viem si predstaviť vervu s akou sa človek snaží zachrániť si život a spoluprácu, keď ide o spoločný cieľ.

stomnichov.jpg

S Ghanom sme porovnávali, ako bolo za komunizmu a čo priniesol kapitalizmus. Možno ich podmienky sú ťažšie. Je to krajina, kde hustota obyvateľstva je 1.8 človeka na km², sú zvyknutí na nomádsky spôsob života, voľnosť a priestor a teraz všetko zamenili za život v meste, za lepší život. Lepší, čo sa týka ekonomiky a pritom ... však vieme, ako funguje kapitalizmus.

korytnacka.jpg

A už sme tu. Za dedinou, cez ktorú vedie len prašná cesta, stojí pár gerov. Medzi nimi aj ten náš. Budeme spať ako nomádi! Keď Ghan otvoril dvere a ja som prekĺzla cez nízky rám, zhíkla som. Najprv ma očarila farebná výzdoba. Kol dokola bolo šesť postelí, v strede piecka a stôl s lavicami. Miestnosť bola väčšia ako som si predstavovala a vôbec nie izolovaná od vonkajšieho prostredia. Pavúky, malé, veľké, obrovské, si tak chodili hore dole, v noci sa na mojich chodidlách dokonca usalašila mačka, ktorá sa dnu tiež nejak prešmykla. No a samozrejme chlad si tiež našiel spôsob. Ešte pred týžňom vraj všetci chodili v tričkách, pre nás bolo okolo nuly, ráno sme museli rozmŕzať vodu, aby sme si mohli uvariť čaj a umyť sa. No čo už, keď nomácky život, tak so všetkým.

ger.jpg

pavuk.jpg

Taký stredný

 

postel.jpg

Krásne tvrdá, mongolská

 

tooskarvypil.jpg

Vraj je zlatá najlepšia. Dobrá bola.

 

vyzdoba.jpg

Zbytok času sme trávili prechádzkami, pekne rezkými, aby sme nezamrzli. Kopce, na ktoré sme sa štverali vyzerali zdola úplne nevinne. Len čo sme sa však začali štverať, oni začali rásť. Cestou dole sme sa s Lukom trocha rozdelili, lebo každý fotil svojím tempom. Bol pár metrov predo mnou a vyzeral ako malá bodka. Obzrela som sa zistiť koľko sme zišli. Boli sme asi v polke cesty a takí malí a takí zanedbateľní, takí totálne nie páni tvorstva. Uprostred kamenia a sneženia. Sneženia? V septembri? No, hej.

hory.jpg

krajinka.jpg

m.jpg

mongolska.jpg

nakopci.jpg

Po pár dňoch sme sa vracali maršrutkou späť do UB. Nič nie je nemožné, iba my sme boli prekvapení a smiali sa až nám slzy tiekli, keď sa vodičovi podarilo na štrnásť sedadiel pre pasažierov natlačiť dvadsať ľudí, dieťa a dve vrecia zemiakov.

vyhlad.jpg

To, čo nás pôvodne vyhnalo z UB, nám zrazu nevadilo. Pochopili sme, ale je čas zas vyraziť na cestu. Definitívne sa sem však jedného dňa vrátime a doobjavujeme, čo sme nestihli.

vyhlad2.jpg

 

 

Fotky 1, 2 a 7 fotil Luke.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?