reklama

Teta, ty si Cigánka alebo gadžovka?

Celkom nevinne sa ma spýtala N. Zaskočila ma. Prečo sa pýta? Mätie ju farba mojej kože a moje správanie? Spomenula som si ako nám raz na dvere zaklopal ujo, či nepotrebujeme nabrúsiť nožnice a nože. Nejaké sa našli a ako brúsil, rozprávali sme sa. Nakoniec mi dal zľavu, lebo som v ten deň bola jeho prvá zákazníčka. Bolo neskoro popoludní. Spomenula som si na našu úžasnú susedku, hrdú Cigánku, ktorá to asi tiež nemá ľahké, hoci vedie usporiadaný život a vždy pracovala. Súdim z pohľadov ľudí v električke, keď sa stalo, že sme spolu cestovali. Akoby sme žili v paralelných vesmíroch. Naučili sme sa navzájom si nedôverovať. No ale klamať jej nemôžem. „Gadžovka." Prvýkrát v živote som použila toto slovo a rovno na seba. Opísala som samú seba z pohľadu z druhej strany. Zvláštny pocit. Degradujúci. Niekto z opačného tábora. Niekto zlý. Niekto s predsudkami. A predsa tu s ňou sedím a snažím sa jej pomôcť. Jediné, čo vnímam je, že je to dieťa. Možno to ju mýlilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

 „Nie, ty si Cigánka, ako my."

Usmiala som sa.

„Aj keď neviem po cigánsky?"

„Naučíme ťa."

N. bola úžasná. Veľmi snaživá, ale aj veľmi temperamentná. Keď sa jej nedarilo, všetko odhodila a mračila sa a mračila. Po čase som pochopila, že v tomto stave nepomôže nič, len prečkať, kým sa upokojí. Potom sa znova pustí do práce, usmievavá, akoby sa nič nestalo.

V jej triede boli tiež V. a P. V. sa nikdy nevzdávala. Skúšala, hľadala. Čítala a písala plynule po anglicky aj po česky. Akademicky bola na vyššej úrovni ako N. alebo P, ale aj tak doma chodila do špeciálnej školy. Nechápala som, prečo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Má epilepsiu." povedala mi jej mama.

P. nemal školu rád. Jediné, čo ho bavilo bol futbal a kreslenie. Dokázal celú hodinu kresliť svoje formuly a potom sa päť minút pred koncom vrhnúť na to, čo bolo cieľom hodiny. Najsvedomitejšie pracoval len vtedy keď som sa výhradne venovala len jemu. Vtedy som od neho dostala aj darček - jeho obrázky.

Oni traja nevedeli spolupracovať. Kým ostatné lavice tíško pracovali, od nás sa ozývalo „Ona povedala toto! On spravil tamto!", žalovali jeden na druhého až som mala chuť vyskočiť z okna a nikdy viac sa do školy nevrátiť. Až jedného dňa... Mali vymyslieť príbeh. Chvíľu trvalo, kým sme s ním začali, ale potom sa stal zázrak. N. začala, rozvíjala rozprávanie do úžasných detailov, V. ho prekladala a hneď aj prepisovala, P. ilustroval. Hodina sa ešte neskončila a náš príbeh bol na troch stranách A4. N. žiarila, V. sa smiala, že viac by už nevládala písať, P. dokončoval svoje dielo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ja som na vás taká hrdá. Pozrite, čo ste dosiahli a to stačilo len si sadnúť a spolupracovať. Nádhera. Ste na seba hrdí?" Pozerám z jedného na druhého, všetci zvesené hlavy, nikto neodpovedá.

„No tak ste na seba hrdí?" Neurčité myknutie plecom, potrasenie hlavou. Vtedy mi došlo, že zo všetkého najskôr potrebujú získať sebavedomie a sebaúctu. Naučiť sa tešiť z vlastných úspechov. Vnímať sa pozitívne a potom snáď príde aj všetko ostatné. Mám na to necelý školský rok. Vôbec nie dosť času.

Zdena Zvadova

Zdena Zvadova

Bloger 
  • Počet článkov:  90
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Nie som náročný divák, mám len rada dobré filmy. Zoznam autorových rubrík:  moje diamantyi cesta muze byt cilzaveršujeme sifotkyzo životaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu