Sme to my, kto nie je spokojní s výchovou a vzdelaním, ktoré tieto deti dostanú vo vlastnej rodine, musíme s tým teda niečo spraviť my. Ak chceme, aby sa podobali oni nám, musíme ich to naučiť. Ukázať im príklad jednoducho nestačí. Keby za mnou prišiel niekto s tým, že ako je možné, že neviem hrať na klavír, veď mám predsa rada klavírnu hudbu, videla som, ako klaviristom behajú prsty po klaviatúre a počula som hudbu, čo mám odpovedať? Strelený príklad? Ale mne sa zdá strelené chcieť od nich aby žili ako my. Len tak, zrazu. Nemajú motiváciu, za tie desaťročia, ktoré prežili na okraji spoločnosti stratili aj schopnosť a my chceme zázraky. Preto ak Rómovia v osade nevedia zasadiť zeleninu a upratať si pred domom, naučme ich to. Nečakajme, že ak my máme tú schopnosť, budú ju mať aj oni. Ľudia, čo si to svojho času odpracovali, by vám vedeli rozprávať o „poriadkumilovnosti" niektorých členov vyššej strednej vrstvy v Británii, ktorí si môžu dovoliť upratovačku.
Veľa dnešných detí nemá ani tušenie, odkiaľ pochádza jedlo. V Británii deti tvrdili, že kravy znášajú vajcia, austrálske deti si myslia, že jogurt rastie na stromoch. A to nehovoríme o deťoch z nižších sociálnych vrstiev, hovoríme o mestských deťoch. Až tak sme sa odtrhli od prírody. Neberme teda za samozrejmosť niečo, čo je samozrejmé pre nás. Dajme šancu deťom v rómskych osadách. Naučme ich to, čo chceme, aby vedeli. Dajme im šancu uplatniť sa. Ja viem, akú si Rómovia vytvorili reputáciu a že vďaka nej si každý zamestnávateľ rozmyslí, či ich zamestná, ale ak dnešné deti dostanú šancu, verím tomu, že v budúcnosti nikto nebude mať strach.
Ako som už spomenula, neberme za samozrejmosť niečo, čo je pre nás samozrejmé. Existuje niekoľko typov inteligencie, podľa toho, ktorá u koho prevyšuje, v tej oblasti vyniká. Vzdelávanie dieťaťa treba prispôsobiť tak, aby vyhovovalo jeho inteligencii, aby učivo vedelo ľahšie pochopiť. Určite si pamätáte, že niekto v triede bol výborný na matematiku, iný na jazyky, iný exeloval na hudobnej, iný na telesnej a tak ďalej. Dajme šancu Rómskym deťom a nájdime, v čom sú výborné ony a rozvíjajme tieto ich schopnosti. Tých inteligencií je podľa Howarda Gardnera deväť: prírodovedecká, hudobná, logicko-matematická, existenciálna, interpersonálna, fyzicko-kinestetická, jazyková, intrapersonálna, priestorová.
Vraj aby sme v našej práci s Rómskymi deťmi uspeli, musíme ich odlúčiť od ich prostredia a vychovávať ich v internátnych školách. Neviem presne, ako by sa to malo previesť, ale viem jedno. Dieťa potrebuje rodinné zázemie, aj keď je neviem aké chudobné. Samozrejme, v prípadoch domáceho násilia, keď je bezpečnosť dieťaťa ohrozená, to je úplne iná otázka. Tu by som chcela priviesť do pozornosti tri prípady keď deti boli odobraté z ich pôvodného prostredia.
V Rumunsku, počas Ceausescovej vlády, bola antikoncepcia zakázaná, aby sa nárastom populácie posilnila ekonomika štátu. Rodiny neboli schopné sa uživiť a museli sa vzdať mnohých detí. Podobne deti s psychickým a telesným postihnutím, ktoré jednoducho nevyhovovali norme socialistickej spoločnosti boli premiestnené do ústavnej starostlivosti, kde sa im nedostávalo lásky. Dieťa bez objatia, láskavého dotyku a milého slova trpí. Tieto deti plakali hodiny a hodiny a nikto ich neprišiel utíšiť. Zamestnanci jednoducho nestíhali. Vo videu, ktoré som videla sa tieto deti kolísali alebo ležali čudne vykrútené na posteli uzavreté v tichu svojho vlastného sveta. Predpokladám, že tie naše internátne školy by neboli na úrovni týchto sirotincov, čo sa týka špiny, fyzického a sexuálneho násilia, ale láska rodiny je stále nenahraditeľná.
Ako ďalší príklad by som uviedla Britániu, ktorá vypravila do krajín Commonwealthu (Britského spoločenstva národov) svoje osirotelé, chudobné deti a deti slobodných matiek. Tieto deti boli potom zneužívané ako lacná pracovná sila a veľakrát tiež fyzicky a sexuálne zneužívané. Pozrite si film Sunshine and Oranges, ktorý o tomto stave hovorí.
Posledný príklad je Stolen Generation Austrálskych domorodcov. Tieto deti boli násilím odobraté rodinám na prevýchovu. Tieto deti nesmeli ani len hovoriť ich vlastným jazykom. Chýba im identita, nezaradili sa do spoločnosti a ich osud v kresťanských misiách a sirotincoch bol podobný rumunským a britským deťom. Aj tu by som dala do pozornosti film, Rabbit-Proof Fence.
Zaujímavé je, že všetky tieto odlúčené deti boli z pohľadu väčšinovej spoločnosti druhotriedne a mnohé si prešli zneužívaním a násilím. Vieme si predstaviť, aký dopad má takéto zachádzanie na psychiku detí? Aké osobnosti z nich vyrastú? Ako dlho trvá jednotlivcovi vyrovnať sa s vlastnou minulosťou? Kto bude vedieť zaručiť, že by podobný osud nečakal naše deti v internátnych školách? Nie sme iní, tiež máme podobnú minulosť. Pamätáte si film Requiem pro panenku? Aj ten bol nakrútený podľa skutočnej udalosti.
Skúsme si zobrať príklad z histórie a vyhnúť sa chybám, ktoré sa už stihli spáchať. Rómovia sú veľmi rodinne založení a deti sú požehnaním (preto tie vysoké čísla). Možno by pomohlo, keby boli vychovávané v blízkosti osady a každý deň sa mohli vrátiť domov. Možno by tak bolo menej bolesti a mohli by svojím vzdelaním vplývať na ostatných členov komunity.
Rómovia sú zanedbaní po mnohých stránkach. Je veľmi ťažké im dodať čo i len sebavedomie a sebaúctu, ktoré sú základom osobného rastu. Možno by pomohlo poradiť sa s krajinami ako Španielsko, ktoré, si myslím, úspešne zvláda Rómsku otázku. Snáď sa radi podelia o skúsenosti.
Vydolujme a obrúsme diamanty.
Pár web-stránok do pozornosti:
o deťoch v Rumunsku
http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4629589.stm
http://news.bbc.co.uk/2/hi/8425001.stm
o deťoch v Británii
http://en.wikipedia.org/wiki/Home_children
o deťoch v Austrálii
http://www.creativespirits.info/aboriginalculture/politics/stolen-generations.html
o Španielsku
http://en.wikipedia.org/wiki/Romani_people_in_Spain
deväť typov inteligencie
http://skyview.vansd.org/lschmidt/Projects/The%20Nine%20Types%20of%20Intelligence.htm
